HRAD HRUŠOV – Z REALITY DO VIRTUÁLNEHO PRIESTORU
Začiatkom januára sme sa s Martinom rozhodli využiť jeden pekný deň, kedy konečne vykuklo slnko a na oblohe nebolo ani mráčika a vybrali sme sa realizovať myšlienku, ktorú sme už dlhšie medzi sebou diskutovali. Chceli sme si vyskúšať pracovný postup tvorby 3D modelu s veľkým množstvom dát, aby sme zistili limity techniky pri celodennom nepretržitom lietaní a zároveň si overili pracovné postupy hlavne pri ručnom zbere dát, kedy už nie je možné tento postup automatizovať.
Voľba padla na hrad Hrušov, v ktorého tieni som vyrastal a dobre ho poznám. Hrad postavený niekedy v 13. storočí, aby strážil cestu na Hornú Nitru slúžil do začiatku 18. storočia, kedy bol dobytý a zničený v protihabsburgskom povstaní. Odvtedy viac menej iba chátral. Snahy o jeho konverzáciu tu boli v dvadsiatych rokoch 20. storočia, kedy zrúcaninu zvykol navštevovať aj prezident Masaryk, ktorý trávil leto v neďalekých Topoľčiankach a rád sa prechádzal na svojom lipicanovi po okolitej krajine. Ja si ho z detstva pamätám ako zarastenú ruinu, kde som v lete stretával akurát vojakov základnej služby na pešom pochode z kasární v Topoľčiankach. Začiatkom nového milénia si ho do parády vzalo združenie Leustach a začalo so záchranou hradu a za zhruba 15 rokov práce ho dobrovoľníci dostali do súčasného stavu, kedy denne láka desiatky návštevníkov.
Samotný hrad stojí na jednej z mnohých tríbečských kremencových hôrok menom Skalka s nadmorskou výškou cca 475m n.m. . Vystupuje nad líniu stromov, čo nám dosť uľahčilo prácu hlavne pri bočnom snímaní detailov. Počasie nám viac ako prialo, bol akurát jeden jediný pekný deň za dlhé obdobie, bez snehovej pokrývky a takmer bezvetrie, čo sú na takto exponované miesto až nezvyklé podmienky.
Na miesto sme sa premiestnili so všetkým vybavením na chrbtoch a v rukách od neďalekého žrebčína Rybník. Zriadili sme si stanovište na skalách na JZ od zrúcaniny, aby sme mali čo najlepší výhľad a zároveň neboli na záberoch. Martinovi som tam najprv musel ukázať, takže sme si urobili rekognoskáciu terénu a rovno sme si rozhodili bodové pole zo značiek vlícovacích bodov, ktoré sme si zamerali GNSS roverom, aby sme dosiahli čo najväčšiu presnosť určenia súradníc celého projektu. Hneď potom sme naštartovali dron, konkrétne sme použili Phantom 4 PRO V2.0, ktorý je pri podobných projektoch jasná voľba pre svoju výdrž vo vzduchu, kvalitnú optiku a snímač v kombinácií s mechanickou uzávierkou.
Urobili sme teda rekognoskačný let, aby sme zistili potenciálne prekážky a našli bezpečnú výšku pre základný zber dát v automatickom režime. Keďže je však hrad tvarovo veľmi zložitý, bolo treba nasnímať zábery detailov ručne, z niekoľkých uhlov, aby sme mali dostatok informácií pri modelovaní v počítači. Tu už prišiel na rad pravý skill pilota a aj navádzača. Síce Phantom má množstvo senzorov, a samozrejme som ho mal stále na dohľad, no ďalší pár očí s iným uhlom pohľadu je ešte väčšia istota, že človek nenaberie nejakú lešenársku trubku, ktorými sú niektoré časti hradu obstavané. Nakoniec sme to balili s 1460 zábermi na pamäťovej karte a tušili sme, že naše PC sa pri spracovaní zapotí…
No a tak aj bolo. Základné spracovanie v softe Reality Capture trvalo celú noc. Nasledovalo čistenie modelu od lešení a vegetácie, aby sme dosiahli čo najkrajší výsledok bez rušivých elementov. Finálne spracovanie zahŕňalo zjednodušenie modelu, zaplnenie dier a tvorbu textúry vo vysokom rozlíšení. Tak čo, podobá sa? 🙂 Ak vás zaujíma na čom pracujeme, sledujte náš blog alebo náš účet na Instagrame.
